Kto som?
Otázka identity trápi ľudstvo už prakticky odvtedy, keď začalo slobodnejšie myslieť a človek sa zamýšľal, aké je jeho miesto vo svete. Vlastná identita vyjadruje naše vymedzenie voči ostatným, ale aj vnútornú podstatu, ktorou sme, umožňuje nám odhaliť, ako pozeráme na svet, aké sú naše hodnoty, ciele, túžby, akí sme v časoch radosti, vtedy, keď nás niečo trápi, ale aj počas životných skúšok. S vlastnou identitou neraz súvisí aj pocit sebahodnoty, to, ako sa dokážeme oceniť a vážiť si nielen svoje silné, ale aj slabé stránky, ale j tých druhých.
Hľadáme náš princíp života a pátrame po vlastnej duši a mysli. Učí nás to užívať si prítomný okamih a myslieť hlbšie. Volá sa to sebapoznanie Grécky učenec Sokrates uvažoval o sebe nie ako o tele, ale o iskre, nesmrteľnej duši, ktorá ho prežila aj vtedy, keď zomrelo jeho mŕtve telo. Aj dnes jeho múdre myšlienky o sebapoznaní fascinujú svet. Neustále bádal a hľadal odpoveď na otázku Kto si? Univerzálna múdrosť spočíva podľa neho v tom, keď hovoríme iba o tom, čo je pravdivé, užitočné a dobré – a nenapomáhame tam k šíreniu klamstiev či dezilúzií. Pri hľadaní identity sa často stotožníme s telom, ktoré nás zrejme definuje na nejakej úrovni.
V rámci toho sa usilujeme naplniť telesné potreby, uspokojiť si zmysly v domnení, že to stačí. Sme viac ako telo, sme aj duša, ktorá má tu, na Zemi, vyšší zámer. Prázdnotu v živote sa usilujeme vyplniť v plnení si zážitkov, pozeraním televízie, rozhovormi a stretávaním sa s ľuďmi, neustálou prácou, kým nás tento kolobeh nepohltí. Hedonistický spôsob života spočívajúci v dosahovaní šťastia v zmyslových zážitkoch dušu neuspokojí, chce nájsť svoje poznanie, splynúť s univerzom. Ako to docieliť vám chceme poradiť na našich stránkach, avšak prvotné je rozhodnutie prijať aj dušu, nielen telo a byť odhodlaní spoznať, akí v skutočnosti sme.